Modelky, ktoré predávajú

 

Väčšina ľudí sa každý deň, či už, keď sa ponáhľajú do práce alebo z práce, do školy, či zo školy, vždy pristaví v nejakom obchode. Týmito obchodmi môžu byť buď potraviny alebo kiosk na rohu ulice. A práve tento priestor presýtený rôznymi výrobkami od výmyslu sveta, je aj domovom pre časopisy, magazíny, denné, mesačné, pre ženy ,pre mužov, bulvárne plátky či seriózne noviny. Ich titulky zdobia fotky a obrázky počítačov, komixových postavičiek, nábytku alebo lákavých jedál . Avšak najžiadanejšími sú tie, ktoré majú na obálke fotku dokonalého ženského tela , odeného do svetových značiek. A tieto dokonalé telá propagujú tieto luxusné značky a zoznamujú nás s možnosťou kúpy tovaru.

Prečo kupujeme práve takéto časopisy a hltáme reklamy podobného rázu v televízii? Pretože nás ilúzia dokonalého tela prenasleduje každým dňom i nocou, pretože je to niečo o čom snívame a čo by sme chceli mať. Prečo to nás - obyčajných ľudí priťahuje ? Je to niečo pre nás tak vzdialené a my sa takýmto trendom chceme / musíme podriadiť. Trendy nám diktujú agentúry a samotní dizajnéri. Preto sa toľko žien dopúšťa diét, preto toľko žien chudne , aby sa páčili.

V poslednom čase ale ľudia v diskusiách viac miesta venujú modelkám , ktoré nepatria do radov „tenkých“ .Modelky na mólach alebo v časopisoch nosia veľkosť číslo 0 čo v našich krajoch znamená , že sú „hrdými“ majiteľkami veľkosti 32 alebo 34. Do nášho povedomia sa však dostávajú aj ženy s normálnymi mierami, niektoré možno aj kyprejšie. Hovorí sa o modelkách plus size resp. modelky XXL. Mnohé z týchto žien však majú veľkosť šiat 40 alebo 42. Nedajú sa nazvať tučnými ani obéznymi , ale tento svet si už zvykol na to , že titulné stránky prezentujú telá bez jedinej chybičky. Na tváričke bez vyrážky, krásne opálené, bez nadbytočného tuku. Trend až chorobnej vychudnutosti zaviedla modelka Twiggy v rokoch 60-tych. Odvtedy sa svet ešte ani raz nevrátil ku krivkám , ktoré obdivoval v 17.storočí Rubens .

Stále sú v kurze dievčatá , ktoré majú chlapčenskú postavu avšak prichádza zmena. Ako každý modelingové agentúry sa ( niekedy ) riadia požiadavkami klientov a zjavne týchto klientov už nebaví sledovanie chodiacich vešiakov. Po škandáloch, kde na mólach odpadli anorektické modelky, či fotkách vyhladovaných dievčat na titulkách, sa svet vracia k plnším krivkám. V modelingu sa rozumie plnším asi číslo 36 , ale vždy je to krok vpred. Niektoré značky sa odvážili experimentovať a angažujú modelky ,ktoré sa mierami blížia viac reálnym ženám ako androgýnom. Ženy bez pŕs vystriedali krivky, ktorými sa ženy od prírody odlišujú od mužov.

Takouto značkou je aj H&M. Tento obchodný reťazec (celkom známy )sa nebál predsudkov a vhupol do toho rovnými nohami .Ich základnou myšlienkou bolo priblížiť sa k skupine zákazníčok s väčšími veľkosťami. Vyvolenou sa stala Tara Lynn a reprezentuje kolekciu s názvom „Big is beautiful“. Pred niekoľkými rokmi sa takto v inom svetle ukázala aj svetová značka Dove, ktorá vo svojej reklame ukázala , že krásne ženy môžu mať pár kíl naviac, nemusia byť pokryté kilom všelijakých krémikov a korektorov a cítia sa vo svojej koži fajn. Svetoznámy americký návrhár Marc Jacobs sa tiež vyjadril , že začne tvoriť módu aj pre ženy s veľkosťami väčšími ako 40.Modely ponúkne vo veľkostiach 42 a dokonca aj 44 a a vyššie. Pred pár rokmi takéto niečo bolo vcelku nemysliteľné.

Modelky plus- size sú ženy s väčším zadočkom , širšími stehnami alebo ramenami , sú vo svojej kráse nedokonalé .Niektoré sa dostali do branže prirodzenou cestou .To znamená , že od narodenia bojujú s kilami a ďalšie si prešli anorektickým peklom, až si povedali dosť. Crystal Renn je jednou z nich .V 14tich rokoch začínala robiť v modelingu .Bolo jej povedané , že keď zhodí pár kíl bude top. Stratila tretinu svojej váhy, hladovala , neustále pracovala. Takýto životný štýl sa stal spúšťačom anorexie .Neskôr , keď sa jej podarilo vyhrať boj s touto chorobou , vrátila sa do práce ale už ako modelka plus –size.

Dievčatá ,ktoré robia v takomto „biznise“ sú úplne obyčajné . Niekedy to môže byť aj susedka odvedľa , ktorú už od škôlky šikanovali pre jej kilá navyše. Avšak v takýchto malých krajinách ako je Česká alebo Slovenská republika je ťažko sa presadiť, nie to dostať sa za mláku a brať veľké kšefty. V srdci Európy sa stále ľudia držia hesla, že všetko čo je chudé, je krásne. Bacuľky si tu ťažšie nájdu agentúru, ktorá by ich bola schopná zastupovať vo svete . Procesy, ktorými musia prejsť modelky plus- size sú rovnaké ako u modeliek „normálnych“. Musia sa zapáčiť agentúre , musia si zaplatiť pekné peniaze za booky s fotkami . Musia absolvovať rôzne konkurzy a a tiež kurzy. Na kurzoch sa naučia ako majú chodiť po móle, ako sa majú tváriť, čo vyzerá prirodzene a čo naopak nie a potom im vystavia certifikát. Agentúra sleduje ponuky a tie potom posiela modelkám resp. klient si vyberie modelku podľa jej profilu , ktorý má na stránke danej agentúry a kontaktuje ju. Byť niekedy bacuľatou modelkou znamená fotiť bez vysokého honoráru (niekedy žiadneho ), iba pre potešenie fotiek a nádeje , že sa niekomu zapáčite a ponúkne vám prácu. Avšak Mia Stringfeld, ktorá vedie takto zameranú agentúru Irene Maria, zdôrazňuje, že aj pre jej modelky je dôležité pravidelné cvičenie, pohyb a správne držanie tela. „Kto k nám príde s predstavou, že môže mať okolo pása ‚pneumatiku‘, rýchlo zistí svoj omyl. Naše dievčatá majú taký prísny denný režim, ako ich štíhlejšie kolegyne. Rovnako musia dbať o svoju pleť, vlasy aj o postavu.“

Modelky s kyprejšími tvarmi predvádzajú na mólach či na stránkach časopisov šaty ,ktoré sa líšia len veľkosťou od tých ,ktoré predvádzajú ich útlejšie kolegyne. Podstatou tohto nového trendu je ukázať ženám, že každá môže byť nádherná. Už nie je in, keď sa niekto prezentuje tým, že celý deň neje, resp. keď niečo zje, okamžite to vyvráti. Ženy majú mať pekné krivky, jesť čo im chutí , venovať sa záľubám , pri ktorých sa udržiavajú vo forme a hlavne robiť všetko pre to, aby sa cítili spokojne, zdravo a šťastne. Ako v minulosti napísal Miguel de Cervantes y Saavedra : „Zdravie a veselá myseľ sú zdrojom krásy“. V žiadnom prípade nezáleží na BMI a na váhe ľudí . Ide aj tak o to, ako sa cítia dobre a či sú spokojní so svojim vlastným telom . Človek ,ktorý chce byť krásny sa musí ľúbiť taký ,aký je. Spokojnosť, ktorá z neho bude vyžarovať ho dovedie k vysnívaným cieľom.

 Barbora Bulková